Šok noci svätojánskej

Jedna zo slávnych divadelných hier Williama Shakespeara sa volá Sen noci svätojánskej. Stále sa mi vracia na myseľ, keď uvažujem o tom, čo prinieslo hlasovanie o brexite.

Briti servírovali ráno 24. júna sebe i svetu veľmi kyslé svätojánske raňajky. Keď boli u nás ráno ohlasované výsledky referenda o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ, svetové finančné trhy stratili už 1 000 miliárd eur obchodovaním v ázijských centrách. Tie otvárajú časovo skôr ako v Európe.

V pondelok večer, keď sa zatvorili európske a americké trhy, sa táto strata vyšplhala až na 2 000 miliárd eur. Ohlásenie brexitu spôsobilo najväčšie znehodnotenie aktív v modernej histórii. Ak bola britská debata o zotrvaní v EÚ zameraná práve na materiálne (ne)výhody členstva, Briti počas prvých hodín po ohlásenom brexite stratili viac, než do EÚ prispeli od vstupu v roku 1973.

Britská libra vďaka neistému vývoju a otáznej budúcnosti stále klesá a láme staré rekordy. Avšak nefinančné straty sú oveľa väčšie.

Británii hrozí postupný rozpad odštiepením Škótska a Severného Írska. Niektorí jej už ironicky rezervujú názov Little Britain. Ale stratí aj samotná EÚ. Je preto paradoxné, ak sa aj na Slovensku samotní liberáli, podporovatelia trhu a ekonomickej sily, obliekajú do rúcha euroskepticizmu a nacionalizmu.

Don’t be penny wise and pound foolish!

Jedno múdre anglické príslovie človeku hovorí, aby nebol rozvážny pri minciach a hlupákom pri veľkých bankovkách, hodnotách. Je to príslovie aktuálne aj pri brexite. Veľká Británia prispievala do rozpočtu EÚ po odrátaní rabatu a investícií európskych fondov okolo 8,5 miliardy libier ročne.

No len za dva dni po vyhlásení výsledkov referenda hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 (združuje 100 najväčších britských firiem) stratil 85 miliárd libier. Táto desaťnásobná strata kapitalizácie britských firiem je iba malý objem v mori strát, ktoré môžu nastať dezintegráciou vnútorného trhu únie a politickej nestability.

Straty spôsobené nestabilitou, neistotou a vnútorným rozdelením britskej spoločnosti sú nevyčísliteľné. Bude treba veľa rokov, ak nie generáciu, aby sa vytvorilo nové spolužitie tak medzi Veľkou Britániou a EÚ, ako i medzi jednotlivými časťami Británie a jej obyvateľmi.

Je preto legitímne pýtať sa, kto nesie zodpovednosť za tento stav a nesmierne škody – je to Brusel alebo domáce politické elity? A hlavne, ako ďalej? V Británii, ktorá sa otriasa v neistote, to zrejme bude riešiť vláda vedená znovu, po druhýkrát ženou.

Na Britských ostrovoch sa hovorí, že ak potrebujete niečo povedať, požiadajte muža; ak potrebujete niečo urobiť, požiadajte ženu. S veľkou pravdepodobnosťou Theresa May nahradí odstupujúceho lídra a premiéra Davida Camerona. Viac na postoj.sk