Veľmoci by sa nemali báť pomenovať genocídu

V  prípade genocídy na území ISIS môže byť nástup Donalda Trumpa za prezidenta USA nádejou na principiálnejší postoj tejto veľmoci v OSN.

Vyše 84 % svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (Pew Study Center Report, 2013). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého.

Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva.

Je lakmusovým testom základných ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske a politické práva.

Sloboda náboženstva alebo viery (presvedčenia) nie je však spravidla realitou. Práve naopak, je pod veľkým tlakom a je na ústupe. Táto základná, univerzálna hodnota je v súčasnosti výrazne obmedzovaná alebo potieraná vo väčšine štátov sveta, v ktorých žije 74 % celkovej populácie (tamtiež).

Mnohí diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny sa usilujú o ovládanie ľudí. A náboženská sloboda je im v tom vážnou prekážkou. Zápas proti komunizmu v rámci Československa začal kulminovať po bratislavskom Veľkom piatku 1988, keď pokojná modlitbová sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená štátnou mocou. Viac na postoj.sk