Súdy a kostoly: Biskupi ocenili iniciatívu Figeľa, ten podal ďalší podnet

Mnohí sú presvedčení, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami obyvateľov, tvrdí Zvolenský.

Katolícki biskupi ocenili aktivitu bývalého eurokomisára Jána Figeľa v prípade plošného zákazu verejných bohoslužieb.

Podľa biskupov ide o dobrú iniciatívu, zhodli sa na spoločnom rokovaní.

Figeľ označil úplný zákaz verejných bohoslužieb za porušenie ústavného aj medzinárodného práva a podal na generálnu prokuratúru podnet, aby ho posunula na Ústavný súd. Druhý podnet podal Figeľ v tej istej veci na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

V pondelok Figeľ podal na generálnu prokuratúru ďalší podnet pre zákaz verejných bohoslužieb. Týmto návrhom aktualizoval svoj pôvodný podnet z 15. februára, opiera sa v ňom o rozhodnutie vlády z minulej stredy predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.

K novému podnetu sa pridalo ďalších desať predkladateľov z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi nimi je napríklad Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid či Juraj Šúst.

Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu.

„Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí byť základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,“ uviedol Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

KBS: Prekračuje sa hranica primeranosti

Katolícki biskupi na online rokovaní opäť potvrdili svoj kritický postoj k aktuálnemu stavu, keď konštatovali, že praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.

„Opakované žiadosti cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ vyhlásil predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský s tým, že cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.

Avšak stav od nového roka, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva podľa biskupov čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.

Hoci cirkev podľa arcibiskupa Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.

„Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti. V danej situácii preto všetci slovenskí biskupi iniciatívu pána Figeľa vnímajú ako správnu a potrebnú,“ uzavrel predseda KBS.

Mala by sa cirkev k sťažnosti Jána Figeľa vyslovene pridať, prípadne podať samostatnú sťažnosť? Ján Duda, cirkevný právnik Na otázku, či by sa mala k tejto žalobe cirkev pridať, odpovedám podľa svojho názoru, že áno. Ale je to na rozhodnutí pánov biskupov, či tak urobia alebo nie. A prečo si to myslím? Lebo súdne orgány sú na to, aby – ak je to potrebné – sme sa ich opýtali, či boli alebo neboli práva veriacich porušené. Nepovažujem to za nič osobné či nepriateľské, využiť služby súdnych orgánov, ak sa to ukazuje ako potrebné alebo dokonca nevyhnutné. Úlohou súdov je vykladať zákony a právne princípy a bolo by správne sa dozvedieť, či sa verejné štátne inštitúcie zachovali k cirkvi a k veriacim v súlade s právom. Anton Ziolkovský, bývalý výkonný sekretár KBS Od začiatku som presvedčený, že úplný zákaz verejných bohoslužieb a obmedzenia, ktoré neumožňujú legálne ani len individuálnu situáciu, nemožno považovať za primerané. Zvlášť, keď si uvedomíme, že tak prísne opatrenia sa nezaviedli v Európe takmer nikde. Najhoršie je, a navonok to tak vyzerá, že vláda nemá záujem túto situáciu riešiť. Z komunikácie biskupov sa dá dedukovať, že ich v podstate ignoruje. Ak by to bolo naozaj tak a nedôjde k náprave situácie v najbližších dňoch, táto vláda sa zapíše do novodobých slovenských dejín ako tá, ktorá neprimerane obmedzila náboženskú slobodu, čo sa okrem komunistov nikomu nepodarilo. Konzervatívci a kresťanskí demokrati v koalícii by si toto mali dobre uvedomiť. Ak sa nebudú aktívne podieľať na zmene tak, aby to bolo známe aj verejnosti, určite to poškodí ich reputáciu. Iniciatívu Jána Figeľa vítam. Nie som právnik, ale verím v jej úspech. KBS aj v minulosti vstúpila do sporov na ESĽP, ak išlo o náboženskú slobodu alebo ľudské práva, predpokladám, že sa bude angažovať aj tentoraz.