Spomienkové stretnutie pri hrobe martýrov Bielej légie

Teraz.sk vám prináša fotografie zo spomienkového stretnutia, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger.

Na snímke zľava v popredí predseda vlády SR Eduard Heger, slovenský politik Ján Figeľ pokladajú veniec počas spomienkového stretnutia pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022. Foto: TASR - Pavol Zachar

Bratislava 20. februára (TERAZ.SK/TASR) - Pred 71 rokmi, 20. februára 1951 boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia, členovia hnutia Bielych légií - Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár.

Na dnešnom spomienkovom stretnutí sa zúčastnil premiér Eduard Heger (OĽaNO) aj prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ, ktorý sa téme Bielych légií dlhodobo venuje.

Biele légie Členovia hnutia Bielych légií Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár sa postavili proti komunistickému režimu, ktorý sa v tom čase ešte len etabloval, za čo zaplatili životom. Púčik a Tunega sa angažovali počas 2. svetovej vojny v Hlinkovej mládeži. Do odboja proti komunizmu sa zapojili v roku 1945 najskôr v rámci skupiny Štefana Chalmovského, ktorú však koncom roka zlikvidovala bezpečnosť. Púčik sa ocitol vo väzení a v pracovnom tábore. V roku 1947 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a spojiť sa so štruktúrami slovenského exilu, napríklad s organizáciou Slovenský revolučný odboj, ktorá mala kontakty na vtedajšiu americkú vojenskú spravodajskú službu CIC (Counterintelligence Corps). Vznikol plán, že Američania budú získavať informácie cez sieť informátorov na Slovensku prostredníctvom kuriérov. Púčik bol v pozícii kuriéra a jeho hlavným informátorom bol Tunega, s ktorým sa poznali od detstva. Takisto s nimi spolupracoval vojak Ľudovít Gálik a tretí popravený Eduard Tesár, ktorý pracoval na povereníctve vnútra na oddelení pasov a víz. Púčikovi sa podarilo až päťkrát ilegálne dostať na Slovensko na gumovom člne cez rieku Moravu, kde bola už vtedy prísne strážená hranica. Chytili ho až pri šiestej ceste. Zadržali ho 4. januára 1949. Už 21. mája 1949 senát Štátneho súdu v Bratislave odsúdil Púčika, Tunegu a Tesára na doživotie. Prokurátor súdneho sporu Anton Rašla sa však odvolal a Najvyšší súd v Prahe v roku 1950 sprísnil rozsudok na trest smrti. Podľa historikov malo ísť o tresty exemplárne. Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára popravili 20. februára 1951 ráno na nádvorí bratislavskej väznice, nasledujúci deň boli pochovaní na Martinskom cintoríne.

Na snímke zľava predseda vlády SR Eduard Heger, slovenský politik Ján Figeľ kráčajú na spomienkové stretnutie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022.Foto: TASR - Pavol Zachar

Na snímke sprava slovenský politik Ján Figeľ, predseda vlády SR Eduard Heger stoja počas spomienkového stretnutia pri hrobe martýrov Bielej légie, v Bratislave 20. februára 2022.Foto: TASR - Pavol Zachar