Ján Figeľ na rokovaní lídrov EĽS v Bruseli

V Bruseli sa dnes koná povolebné rokovanie členov Európskej rady po tom, čo sa cez víkend na území 28 štátov uskutočnili voľby do Európskeho parlamentu. V budove Kráľovskej akadémie sa zídu lídri Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorá získala najviac (212) mandátov. Strany EĽS (KDH, SDKÚ-DS, SMK a Most-Híd) zvíťazili aj na Slovensku so ziskom 6 postov pred ľavicovým SMERom so 4 mandátmi.

Rokovania sa zo Slovenska zúčastňuje predseda KDH Ján Figeľ. Ako povedal pred odchodom, “Úspech extrémistov a nacionalistov v niektorých krajinách nemožno podceňovať. Kresťanskí demokrati sa sústredia v nasledujúcom období na ozdravenie hospodárskeho vývoja a rast zamestnanosti. Ale treba efektívnejsie riešiť tiež problémy imigrácie, bezpečnosti a finančnej stability v EÚ.” Podľa J. Figeľa “Únia nepotrebuje viac centralizácie, ale viac subsidiarizácie. Nepotrebuje rozvíjať ideologickú, ale ekonomickú cestu. Z tohto pohľadu je kandidatúra a víťazstvo Jean-Claude Junckera v minulotýždňových voľbách dôležitým prvým krokom v procese vytvorenia novej Európskej komisie. Je to jeden z najskúsenejších štátnikov súčasnej Európy. Podporu KDH mal už pri výbere na post lídra a má ju, samozrejme, aj dnes, po úspešných voľbách.”

Juncker ako volebný líder EĽS navštívil Slovensko pred voľbami v máji. Po prvýkrát bol v Bratislave ako predseda Európskej rady a luxemburský premiér v auguste 1997, kedy sa stretol nielen s predsedom vlády Vladimírom Meciarom, ale na vlastnú žiadosť aj s predstaviteľmi vtedajšej slovenskej opozície. Podľa jeho slov 12 z 15-tich štátov vtedajsej Únie odmietalo slovenské ašpirácie na integráciu do EÚ z dôvodu neplnenia politických kritérií. Slovensko na rozdiel od troch svojich susedov – Polska, Maďarska a Českej republiky – nebolo na Luxemburskom summite v r. 1997 pozvané na rokovania o vstupe do EÚ. Stalo sa tak až o dva roky neskôr v Helsinkách, v decembri 1999.