Európa je na rázcestí, potrebuje konštruktívne zmeny a správne rozhodnutia

V politike ste už 34 rokov.  Má vás ešte na tomto poli čo prekvapiť?

Život je plný prekvapení, zvratov, svet je v permanentnom vývoji. Otázka nepriamo potvrdzuje, že ľudia s poznaním a skúsenosťami sú lepšie pripravení na zodpovednosť za veci verejné, na zložitý medzinárodný vývoj.

Skúsenosť, dôvera a dobré vzťahy v Európe a vo svete sú zvlášť dôležité pre malé národy. Rešpekt a záujem som zažíval v mocenských centrách na Západe, aj na Východe, vo Vatikáne i v moslimskom prostredí, v štruktúrach akademických, vojenských i kultúrno-umeleckých.

Ako jeden zo zakladajúcich členov KDH presadzujte najmä tradičné, kresťanské  hodnoty. Máte pocit, že sú v súčasnosti ohrozené?

Prešiel som svet dookola, študoval, načúval a tak nadobúdal poznanie. A mám už aj vek na to, aby som vydával svedectvo. Lepšie hodnoty ako kresťanské som nenašiel. Sú to totiž univerzálne, všeľudské hodnoty. Sú ohrozované etickým relativizmom, ktorý nehľadá pravdu, stačí mu názor. Sú ohrozené absolutizáciou slobody v mene rôznych túžob človeka a relativizáciou pravdy v mene ideológie. Dnes sa šíri rodová alebo zelená ideológia ako v minulosti triedna či rasová. Pamätáme si ešte na to, a hlavne na ich obete a škody? Ideológia je popieraním pravdy v mene osobnej túžby, spoločenskej utópie či jednoducho v mene voľnosti.

Do europarlamentu kandidujete s heslom „Obhajujem dôstojnosť človeka a rodiny doma, aj v Európe.“ Konkrétne, aké ciele máte na mysli, ktoré by ste chceli v EÚ presadiť?

Každý človek je obdarený vrodenou dôstojnosťou. Ona je zdrojom našich neodňateľných práv, ale aj povinností. V dôstojnosti sú si ľudia rovní, kým v identite sa všetci líšime. Je to základný princíp.  Človek je zároveň tvor sociálny, potrebuje vzťahy pre svoje naplnenie, realizáciu, šťastie, pre prokreáciu života. Najvhodnejším prostredím pre to je rodina založená na manželstve muža a ženy. Každý z nás sa narodil zo ženy a prichádza cez rodinu. Slovenky, je pekné byť ženou a matkou. Máte nezastupiteľné miesto a poslanie! Manželstvo ako najstaršia ustanovizeň v dejinách ľudstva je dnes relativizované. Dokonca biologické pohlavie muža a ženy je nahrádzané ideologickým konštruktom. Život je odoberaný najnevinnejším, aj keď je formálne uznaný ako prvé a základné, teda neodňateľné právo. Pred 10 rokmi som inicioval úspešné ukotvenie definície, ochrany a podpory manželstva v slovenskej Ústave. Vyžadovalo si to odvahu, tvorivosť a vytrvalosť. S rovnakým odhodlaním chcem naďalej chrániť dôstojnosť každej osoby a podporovať pro-rodinné opatrenia doma, aj v Európe.

Ako by ste hodnotili atmosféru v EÚ, prevažujú liberálne hodnoty nad konzervatívnymi, dochádza k akejsi deštrukcii zásad, na ktorých je založená naša civilizácia?

Ak je pre niekoho príliš tvrdé, či neprimerané slovo deštrukcia, ktoré je v otázke, stačí ho nahradiť opisom a faktami. Je pravda, že ako národ starneme a vymierame, natalita nám rekordne klesá, rozpadajú sa nám základné bunky spoločnosti – rodiny. Rozsiahla a nelegálna migrácia mení kultúru a obraz miest Západu.

Dnešná  politika v spojení s vulgárnosťou a nenávisťou zmiešava i zneužíva uvedené pojmy a hodnoty. Naša civilizácia je kresťanská. Kresťanstvo nadviazalo na židovské, biblické dedičstvo Desatora. Pridalo k tomu orientáciu na najhlbšiu vlastnosť a schopnosť človeka – lásku. Veríme, že Boh je láska. Láska je tvorivá a transformujúca sila. Mení človeka a národy. Demokracia a kresťanstvo sú späté v priestore a v čase, ako to vyjadril Robert Schuman, Otec Európy. Francúzsky filozof Henri Bergson nám pripomína, že demokracia je vo svojej podstate evanjeliová, lebo jej motorom je láska.

Zhrniem to: Sme v kríze demokracie a tzv. západných hodnôt, lebo prestávame čerpať z koreňov, na ktorých naše kultúry a civilizácia vyrástli. Strom bez koreňov vyschne. Človek i národ bez koreňov stráca identitu, orientáciu a zmysel existencie.  

V týchto dňoch si pripomíname aj 20. výročie vstupu SR do EÚ. Vy sám ste viedli prístupové rokovania našej krajiny do Európskych štruktúr. Ako sa za ten čas zmenilo Slovensko?

Európa i Slovensko sa rýchlo mení. Za 20 rokov vyrástla nová generácia, ktorá si iné časy nepamätá. Stali sme sa centrom produkcie automobilov, pribudlo veľa nových stavieb v  priemyselnej, dopravnej, telekomunikačnej, environmentálnej infraštruktúre. Máme zdravšie potraviny a životné prostredie, vyššiu kvalitu a dĺžku života, digitalizujeme, naše pasy sú 10. najsilnejšie vo svete. Slovensko nikdy nemalo také vplyvné medzinárodné postavenie. Náš národ sa v dejinách nikdy doteraz nemal lepšie.

Problémy však máme a sú veľké, a evidentne sa prehlbujú. Školstvo nám upadá, zdravotníctvo je chorľavé, verejné financie sú v červených číslach, regionálne rozdiely naďalej rastú. Slovensko už takmer desať rokov zaostáva v modernizácii za Vyšehradskými susedmi a v životnej úrovni za priemerom EÚ. Politika zhrubla a zvulgárnela, spoločnosť je rozdelená. Jedna časť očakáva viac spravodlivosti, druhí uprednostňujú sociálne istoty.

Všetky deficity – materiálne i morálne, merateľné i nemerateľné – sú a budú záťažou pre zajtrajšok, pre mladšie generácie. V susedstve, na Ukrajine prebieha brutálna vojna, ktorá postupne eskaluje. Reči o mieri nič nevyriešia, keďže bez potrebných skutkov sú pretvárkou, ba pokrytectvom. Ako ozdravnú terapiu Slovensko urgentne potrebuje rozumnú a zodpovednú politiku. Aj preto kandidujem na listine KDH.

Čo by ste odkázali dnešným euroskeptikom?

Skepsa síce identifikuje problém, ale nič nerieši. Ani prázdny eurooptimizmus nie je cestou. Európa je na rázcestí, potrebuje konštruktívne zmeny a správne rozhodnutia. Buď viac ideológie a ďalšia centralizácia, alebo viac praktickej solidarity a menej byrokracie. Generácie pred nami by radi riešili naše problémy. Rovnako tak Ukrajinci či Srbi, Čiernohorci alebo Macedónci by vymenili svoje miesto s nami pri európskom stole.

Čo sa týka budúcnosti Európy, nie som ani pesimista, ani optimista, ale som odhodlaný aktívne pracovať pre silné Slovensko v bezpečnej Európe. Sila Slovenska a Európy je predovšetkým v spravodlivosti a v praktickej solidarite, teda v zameraní na spoločné dobro. Kríza je veľkou príležitosťou a vážnou výzvou na potrebné, rozumné zmeny a zodpovednú politiku.

Aké témy chcete ešte v rámci svojej kandidatúry presadzovať?

Budem dôsledne obhajovať národné a štátne záujmy Slovenska a presadzovať oprávnené ciele celej Únie. EÚ má byť dobre fungujúcim spoločenstvom na základe platných zmlúv, ktoré rešpektuje princípy subsidiarity a proporcionality.

Konkrétne a osobne chcem presadiť, aby Únia permanentne a účinne obhajovala náboženskú slobodu vo svete. Ide o slobodu myslenia, svedomia a viery alebo presvedčenia. Je to dôležité pre všetkých, veriacich či neveriacich, lebo ide o dôstojnosť človeka. Bol som štyri roky prvým Osobitným vyslancom EÚ pre túto agendu. Okolo 300 miliónov ľudí je prenasledovaných v dnešnom svete pre vieru alebo presvedčenie. Sú to nielen kresťania, ale aj ujgurovia, rohingovia, ahmádijci, židia či ateisti. Pomohol som zachrániť život alebo slobodu 21 ľuďom v Pakistane, Sudáne, Iráne a na Kube. Takéto úsilie je dôležité aj naďalej.

Pre ekonomický rast, ochranu životného prostredia a udržanie konkurenčnej schopnosti potrebujeme rozvoj inovácií a nové technológie, nie nové ideológie. V r. 2008 som ako komisár EÚ zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút. Podporuje a financuje inovácie v oblasti energetiky, digitalizácie, zmeny klímy, nových materiálov, výrobných procesov, mestskej mobility, zdravia, potravín, kultúry a kreativity. Dnes je z neho najväčší inovačný ekosystém s vyše 2400 partnermi na kontinente, ktorými sú univerzity, firmy a výskumné centrá.

Čo sa týka najťažšej témy, ktorou je vojna na Ukrajine, EÚ by mala byť nielen produktom a užívateľom mieru, ale aj jeho konštruktívnym tvorcom. Zaoberám sa týmto konfliktom, a som presvedčený o naliehavosti i o možnosti jeho skorého zastavenia.

Čo považujete za podstatné, čo by sa malo zmeniť v Európskom parlamente?

V uplynulých rokoch prichádzali z Európskeho parlamentu neprijateľné rezolúcie, ktoré napríklad pretláčajú rodovú ideológiu a tzv. právo na potrat na úrovni Únie. V EP boli odhalené najväčšie korupčné škandály v jeho doterajšej histórii. Toto sa musí zmeniť.

Do EP treba dostať skúsených a rozhľadených politikov, odhodlaných s odvahou a odbornosťou chrániť základné hodnoty, na ktorých Európa rástla a zjednotila sa. Krikľúni sú zaujímaví médiá, ale problémy rieši dôvera, konštruktívny a tvorivý prístup a dialóg. Mám s tým celoživotné skúsenosti. EÚ je priestor našej domoviny, treba upevňovať jej akcieschopnosť. Menej byrokracie prinesie úspory, viac bezpečnosti znamená viac stability, rozvoja a novú prosperitu.

Za rozhovor ďakuje: Katarína Hanzelová