Ján Figeľ: Jubileum Novembra ’89 je pozvaním k zrelosti našej slobody
17. november 1989, ktorý znamenal zlom v našich novodobých dejinách, si zaslúži našu úctu a aktívnu pamäť. Sloboda je vzácna a dôležitá. Je základom dôstojnosti ľudskej osoby i predpokladom jej dôstojného života.
Komunizmus bol totalitný – odopieral slobodu pre všetkých v mene spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých. Po rokoch červeného teroru prišli reformné nádeje, potlačené vojenskou inváziou Varšavského paktu a okupáciou, normalizácia a vyprázdnený reálny socializmus s volaním po otvorenosti a prestavbe. Relatívne pokojný pád komunizmu v celej Európe priniesol nádej pre život nielen v slobode, ale aj v spravodlivosti. Pamätajme na mučeníkov slobody v československých žalároch, na ľudí zlikvidovaných Štátnou bezpečnosťou, obete násilnej kolektivizácie, na prenasledovaných pre politické a náboženské presvedčenie.
Na Slovensku sa dvíhala vlna protikomunistického odporu už v 80-tych rokoch. Jej hviezdnym momentom bola Sviečková manifestácia v marci 1988. Stali sme sa aktívnou súčasťou európskeho zápasu o slobodu. Aké povzbudenie v nás vyvolával pád režimov v okolí a u nás, oslobodenie Bratislavskej päťky, otvorenie hraníc, zakladanie Kresťanskodemokratických klubov a vstup kresťanov do verejného života a návrat do Európy! Bez získania slobody by nebolo ani slovenskej zvrchovanosti, ale ani slovenskej hviezdičky na spoločnej európskej vlajke!
Kým sloboda a demokracia sú pre starších vzácnosťou, pre mladých sa stali európskou samozrejmosťou. Ak dnes vnímame veľkú mieru sklamania či odmietania Novembra ’89, má to dve hlavné príčiny. Jednou z nich je nostalgia za systémom, ktorý na báze materialistickej ideológie a triedneho boja “zobral všetko a rozhodoval o všetkom”. Je to volanie po poriadku a po vodcovi, aj za cenu oslabovania slobody a demokracie. Druhou, hlbšou príčinou je sklamanie z deficitov, ktoré sprevádzajú vývoj Slovenska. Politika je do veľkej miery skorumpovaná, zdravotníctvo je choré, školstvo v úpadku, rastú regionálne rozdiely, chýba moderná infraštruktúra, ale aj miliardy eur na jej dynamickú výstavbu. Eurofondy často sprevádza zneužívanie, ba rozkrádanie. Mafia a zločin prerástli do slovenského súdnictva, prokuratúry a polície. Ťažko sa dovolať pravdy a domôcť práva…
To všetko sa dá zmeniť, aj keď to bude náročný zápas. Niet pravej slobody bez účinnej spravodlivosti. A nebude ani jednej z nich bez statočnosti a bez odvahy. Pamätáme si na opakované povzbudenia k odvahe od veľkej osobnosti – sv. Jána Pavla II.? Odvaha a statočnosť ľudí sú základom zodpovednej demokracie, silného národa i zdravej občianskej spoločnosti. Kým výzva je adresovaná všetkým, odpoveď je vždy osobná.
Jubileum Novembra ’89 je obdobím a dôvodom pre zrelosť našej slobody – pre zrelosť osobnú i spoločnú. Je časom pozvania k novému odhodlaniu, k ďalším zápasom pri obnove dôvery v našu demokratickú spôsobilosť, vo vlastný štát a v samých seba. Musíme rázne odmietať oligarchizáciu politiky a manipuláciu verejnej mienky, bulvarizáciu médií, spoločenskú ľahostajnosť. Treba ísť k voľbám a usilovať o pozitívne zmeny zamerané na zodpovedné, rozumné riešenia, na účinnú spravodlivosť a spoločné dobro. Prehry nás nesmú znechutiť, práve naopak. Prehry sú dôvodom na hľadanie novej jednoty a na silnejšie tvorivé úsilie o Slovensko ako spravodlivý štát, solidárnu spoločnosť a rozvinutú krajinu v zjednotenej Európe. Je to vízia reálna a dosiahnuteľná.
