Útokom na kresťanov sa média a politici venujú len sporadicky. Spojencami zla sú tri veľmi vplyvné j
Pomáham veriacim v Nigérii, Rusku, kde sa dá, hovorí pre ParlamentnéListy.sk o svojej práci osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ. Podľa neho bol nedávny terorizmus na Srí Lanke útokom na existenciu tamojšieho kresťanského spoločenstva. Až 80 percent nábožensky prenasledovaných vo svete sú kresťania, dodáva.
Ján Figeľ s pápežom Františkom v Ríme v auguste 2018
Začiatkom roka sa na základe správy jedného z poľských europoslancov o tom, že Únia nerobí dosť pre ochranu náboženskej slobody, posilnili vaše kompetencie. V čom vám to pomohlo?
V januári prijal Európsky parlament iniciatívnu správu s rezolúciou o mandáte Osobitného vyslanca a o usmerneniach EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery. Podporila ju rozsiahla väčšina – 576 europoslancov.
Spravodajcom bol Andrzej Grzyb. Znamená vyjadrenie dôvery a podpory pre budúce obdobie v EÚ, aby sa v tejto agende pokračovalo a aby dostala od Komisie adekvátnu personálnu a rozpočtovú podporu.
Môj súčasný mandát sa obnovoval každoročne od mája 2016 a s Junckerovou Komisiou končí. EP dal jasný a pozitívny odkaz, ale až pre povolebné obdobie a inštitúcie.
Som rád, že som za tri roky pri veľmi obmedzených možnostiach dosiahol takúto dôležitú podporu. Dá sa na nej stavať v ďalšom období po voľbách. EÚ by sa mala tejto agende venovať systematicky a s väčším dôrazom.
Ja som začínal túto novú agendu z nuly.
Čiže cítite aj väčšiu váhu svojej pozície?
Cítim hlavne osobnú dôveru a politické uznanie dôležitosti pomáhať komunitám a osobám prenasledovaným pre ich vieru alebo presvedčenie a šancu systematicky podporovať náboženskú slobodu zo strany EÚ.
Vo vyše 60-ročnej Únii je to nóvum, ktoré nie je ľahké etablovať, keďže má aj svojich odporcov. Považujem to ako Slovák za osobitný prínos Slovenska pre tvár a budúcnosť EÚ.
Naše nedávne dejiny zápasu s komunizmom potvrdzujú zásadnú dôležitosť náboženskej slobody pre občianske a politické práva, pre demokraciu a spravodlivosť. Deň nášho zápasu za ľudské práva je 25. marec.
Pripomína nám Sviečkovú manifestáciu z roku 1988.
S akými situáciami sa na vás obracia verejnosť?
Sú to veľmi rozmanité problémy. V týchto dňoch som dostal úpenlivý mail z Nigérie s prosbou o pomoc pre kresťanov, ktorí sú stále viac atakovaní teroristami. Ľudia a organizácie sa na mňa obracajú hlavne pri pracovných cestách vo svete.
Napríklad Svedkovia Jehovovi sú vo väzniciach v Rusku, kde ich vroku 2017 zakázali, alebo v Kórei, kde odmietajú povinnú vojenskú službu a nemajú možnosť vykonať civilnú službu.
Najčastejšie ide o diskrimináciu na báze náboženstva. Ale prenasledovaní bývajú aj neveriaci. Ateizmus sa trestá smrťou v 13 štátoch sveta. V Sudáne som riešil prípad kresťanského aktivistu Petra Jaška a jeho spolupracovníkov.
Na snímke Ján Figeľ a predseda Najvyššieho súdu Sudánu Heider Dafalla v marci 2017.
Odsúdili ho na doživotie. Podarilo sa ho oslobodiť aj jeho spoluväzňov. Podobne som sa angažoval pri uväznení obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho a jeho spolupracovníkov. Tiež sú na slobode.
Zaoberám sa situáciou Aasie Bibi v Pakistane, ktorú odsúdili na trest smrti za údajné rúhanie. Po deviatich rokoch ju zbavili viny a potrebuje sa dostať do zahraničia, lebo doma už nie je v bezpečí.
Veľká časť pozvaní sa týka medzináboženského dialógu a prekonávania konfliktov – napríklad v Indii, Malajzii, Iraku, Libanone, Egypte, Bosne. Stále viac sa však obracajú ľudia aj pre obmedzovanie náboženskej slobody v Európskej únii.
V poslednom roku sú to napríklad Židia, ktorým v Belgicku zakázali zabíjanie zvierat na báze obradu pre kóšer jedlo a ktorým hrozí zákaz chlapčenskej obriezky v Dánsku, ako aj na Islande.
Minuloročná pražská konferencia Prenasledovanie kresťanov: Fakty a svedectvá 2018 ukázala, že v rámci potláčania slobôd sú kresťania najutláčanejším náboženstvom vo svete.
Podľa organizácie Open Doors je postihovaných zhruba štvrť miliardy.
V ktorých oblastiach je to najmarkantnejšie?
Niektoré zdroje uvádzajú, že kresťania reprezentujú až 80 % tých, ktorí čelia prenasledovaniu.
Najväčším ohrozením pre kresťanov je islamský fundamentalizmus, ktorý je oporou militantných hnutí na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike, v juhovýchodnej Ázii. Ten bol príčinou aj krvavého veľkonočného masakru na Srí Lanke.
V Indii je hrozbou ultranacionalizmus, ktorý spája hinduizmus so štátnou mocou. Pribúdajú tu prípady lynčovania kresťanov či moslimov. Viera je potieraná v totalitných režimoch.
Najhoršia je situácia v Severnej Kórei, ktorá si v názve hovorí, že je ľudová a demokratická. Aj u nás bolo najtvrdšie prenasledovanie pre vieru v období ľudovodemokratickej ČSR.
Situácia kresťanov vo svete je úplne iná ako v Európskej únii. Do akej miery je Únia vôbec schopná v tejto veci niečo riešiť?
Únia je najväčším hospodárskym a obchodným blokom sveta. Náboženskú slobodu tu garantujú nielen ústavy štátov, ale aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) a Charta základných práv z roku 2000.
Na snímke Ján Figeľ na konferencii o medzináboženskom dialógu v Moskve v máji 2018.
Aj z hľadiska spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti pre každého je potrebné, aby sa EÚ tejto téme patrične venovala aj vo svete. Udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bez rešpektovania práva a spravodlivosti.
Preto je veľmi potrebné, aby ľudské práva vo všeobecnosti a zvlášť náboženská sloboda boli súčasťou vonkajších vzťahov EÚ. Potrebujeme ich posilňovať v zmluvách, programoch, projektoch a v dialógu so štátmi.
Na druhej strane je dôležité zapájať potenciál náboženských spoločenstiev do cieľov udržateľného rozvoja ako súčasť úsilia o mier, spravodlivosť a dôstojné podmienky života. Mnohí náboženskí lídri majú väčšiu autoritu a vplyv než politici.
Opakovane sme mohli vidieť úsilie pápeža Františka a veľkého imáma Al Ahzar o spoluprácu, ba bratstvo medzi katolíckymi a islamskými komunitami.
Pred pár týždňami nás šokovali útoky na kostoly a hotely na Srí Lanke. Išlo o útok na náboženskú slobodu?
To bol ten najhorší prejav zla – išlo o útok na životy a existenciu kresťanského spoločenstva na Srí Lanke. To je jeden z najmasovejších teroristických útokov islamistov na nevinné civilné obyvateľstvo. Cieľom boli kresťania a turisti.
Títo reprezentujú v očiach fanatikov a radikálov Západ, ktorého kultúru, náboženstvo alebo politiku nenávidia.
Takýchto útokov vo svete pribúda, robíte si v tejto súvislosti napríklad analýzy, ako to môže vyzerať o 50 rokov?
Náboženská sloboda je základným kritériom pre dobre spravovanú spoločnosť, pre skutočný, integrálny rozvoj. Lebo mier, stabilita a rozvoj sú ovocím spravodlivosti.
Až tri štvrtiny svetovej populácie však žijú v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými obmedzeniami pre slobodu myslenia, svedomia alebo náboženstva. A trend sa zhoršuje. Preto potrebujeme zmenu klímy aj v tejto oblasti.
Na snímke Ján Figeľ S arcibiskupmi Wardom a Mirkisom z Erbilu a Kirkúku a potravinovou pomocou pre utečencov v severnom Iraku vo februári 2017.
To znamená zastaviť a zvrátiť tento negatívny trend. Nebude to ľahké.
Za nami je storočie genocíd, počnúc Arménskom cez holokaust, gulagy a masové hroby vo vojnovej Európe, Kambodžu, Bosnu, Rwandu až po Blízky východ.
Toto 21. storočie buď bude jeho pokračovaním, alebo bude lepším storočím, časom nádeje a ľudskejších pomerov vo svete. Je to aj náš záujem a povinnosť, aby ľudskosť prevládla.
EÚ sa musí viac angažovať pre spravodlivosť a zodpovedný rozvoj vo svete.
Aké ste mali pri sledovaní správ o tragédii pocity z toho, či raz dôjde k náboženskej slobode a rešpektu všetkých náboženstiev?
Každá vražda je zradou ľudskosti. Masové vraždenie je jej principiálnym popretím. Ťažko si predstaviť rozsah takejto tragédie konkrétnych obetí a ich rodín a blízkych. Poznačí to celú spoločnosť.
Napriek týmto tragédiám, ba práve kvôli nim, sa nikdy nesmieme vzdávať v zápase o spravodlivosť. Násilný extrémizmus je zneužitím náboženstva pre mocenské alebo politické ciele. ISIS je nepriateľom islamu, aj keď ho zdanlivo hlása.
Na snímke z decembra 2017 Ján Figeľ (prvý sprava) počas diskusie o ľudských právach v pakistanskom Islamabáde.
Boh nepotrebuje obranu od nikoho, on je všemohúci. Obranu potrebujú najslabší, bezbranní, nevinní. To je úlohou každého z nás. To je tiež úlohou pre zodpovednú štátnu moc.
A vtedy bude viac rešpektovaná dôstojnosť každého človeka, ktorej vyjadrením je sloboda a rovnosť.
Náboženská sloboda je dôležitá tak pre veriacich, ako aj neveriacich, týka sa každého.
Ide totiž o slobodu myslenia, svedomia a náboženstva vykonávanú individuálne alebo v spoločenstve s inými, súkromne alebo verejne, ako to definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN v článku 18.
Prečo sa o útokoch na kresťanov nehovorí viac, iba v súvislosti s veľkými tragédiami?
Veľmi dobrá otázka! Jeden problém je v rovine morálnej – keď to mnohých ľudí ani nezaujíma, stačia im senzácie a vlastné záujmy. Druhý problém je nezáujem politikov a médií, ktoré sa týmto témam venujú len sporadicky či mimoriadne.
Spojencami zla sú tri veľmi vplyvné javy v každej spoločnosti: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Teda keď nás problémy núdznych a trpiacich nezaujímajú, keď o dianí vo svete ani nevieme a keď sa bojíme ozvať v prospech prenasledovaných.
Treba voči tomu povzbudzovať ľudí a viesť hlavne mladých k zodpovednosti a odvahe, napomáhať vzdelávaniu a výchove. Násilie a extrémizmus treba vytláčať z politiky a zo spoločnosti.
Ak budete mať ako médium záujem a priestor pre tieto témy, veľmi rád vám s tým pomôžem.
Prečo o tom nehovorí viac alebo otvorenejšie aj Únia?
Únia o tom začala hovoriť. A treba to zintenzívniť a preniesť do rôznych postojov a politík EÚ. Ja som prvým Osobitným vyslancom EÚ pre túto agendu.
V súčasnom Európskom parlamente pôsobila po prvýkrát Spoločná skupina pre náboženskú slobodu a toleranciu s 38 poslancami.
Európska diplomacia v roku 2013 prijala Usmernenia pre podporu náboženskej slobody pre EÚ a členské krajiny.
Začali sa robiť aj školenia diplomatov v tejto problematike, aby boli gramotní, znalí v problematike náboženskej slobody a rozmanitosti.
Dúfam, že nadchádzajúce voľby tieto inovácie potvrdia, lepšie ukotvia v systéme fungovania EÚ, aby tak priniesli viac pomoci prenasledovaným pre vieru alebo presvedčenie vo svete.
Ďalší problém majú kresťania s úbytkom veriacich. Dá sa s týmto trendom niečo robiť?
Ale viera nie je doménou svetskej moci a verejnej správy. Trendy sekularizácie súvisia s hodnotovou orientáciou spoločnosti, ktorá sa mení.
Ak sa matéria, zisk, úžitok, práva a slobody stávajú zmyslom života a ak sa oddelia od zmyslu pre zodpovednosť a povinnosti, stráca sa aj naša orientácia na dôstojnosť každej osoby, na večnosť či transcendentnosť bytia.
Obnova a prehlbovanie viery je doménou a výzvou hlavne pre náboženské spoločenstvá, cirkvi a rodiny. Štát má vytvárať priaznivé prostredie pre slobodu viery a presvedčenia.
To je základ pre spoločenskú názorovú pluralitu a zároveň pre občiansku rovnosť a spravodlivosť pre všetkých. Robert Schuman, otec zjednotenej Európy, často zdôrazňoval, že demokracia je spätá s kresťanstvom v čase a v priestore.
Jej podstata je evanjeliová, pretože jej hnacím motorom je láska. Bez zmyslu a schopnosti budovať ľudskú spolupatričnosť a garantovať rozumnú solidaritu sa rozpadne každé ľudské spoločenstvo, počnúc rodinou.
A v tom je veľká úloha pre kresťanov a pre obnovu viery v spoločnosti. Kresťanstvo je dôležité, lebo čo je autenticky kresťanské, je hlboko ľudské. Kresťanstvo je pilierom zjednotenej Európy, lebo má civilizačnú a integračnú silu.
