Europoslanci lobujú za Figeľov úrad. Chcú silnejší mandát a viac peňazí
Súčasťou úloh vyslanca EÚ pre slobodu viery je predchádzať prípadom, ako bolo odsúdenie pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej alebo saudskoarabského liberálneho aktivistu Ráifa Badawího.
Európsky parlament schválil uznesenie o mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ a o usmerneniach pre politiky EÚ v tejto oblasti.
Uznesenie, ktoré nemá legislatívnu váhu, prešlo v europarlamente veľkou väčšinou. Až 576 europoslancov hlasovalo za, 46 proti a 73 poslancov sa zdržalo.
Europoslanci chcú, aby bola EÚ čo najaktívnejšia pri ochrane náboženskej slobody vo svojich vonkajších politikách. Odvolávajú sa na náboženskú slobodu ako základné ľudské právo definované v kľúčových medzinárodných dokumentoch, pri rešpektovaní „ústavnej zásady odluky cirkvi od štátu“.
Spravodajcom uznesenia v europarlamente je Poliak Andrzej Grzyb (EĽS, Poľská ľudová strana). Prijatie mandátu EÚ pre „stabilnejšiu a efektívnejšiu propagáciu a ochranu slobodu viery a vyznania na celom svete“, v Európskom parlamente žiadala aj občianska petícia na portáli CitizenGo.sk
Podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) majú krajiny ako Poľsko a Slovensko „na rozdiel od našich priateľov zo starých členských štátov, ešte v živej pamäti, čo znamená prenasledovanie pre vieru zo strany štátnej moci“.
„Aj vďaka tomuto uzneseniu sa táto naša skúsenosť stáva súčasťou spoločnej európskej,“ uviedla po hlasovaní na tlačovej konferencii Záborská.
Uznesenie sa zaoberá mandátom osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorým je od roku 2016 bývalý predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
Mandát vyslanca by sa mal podľa europoslancov posilniť. Jeho povinnosti by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ale aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery „a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození“.
Europoslanci odporúčajú, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ. Mal by tiež podávať výročnú správu európskym inštitúciám.
Správa upozorňuje, že v práci vyslanca sa treba vyhýbať duplicitám s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva. Keďže niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo podobné posty zodpovedné za slobodu náboženského vyznania a viery, volajú europoslanci po jednotnom prístupe a odporúčajú vytvorenie neformálnej poradnej pracovnej skupiny.
Navrhujú tiež aby osobitný vyslanec spolupracoval so spravodajcami OSN a prípadne predkladal spoločné iniciatívy EÚ a OSN „v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať.“
Europoslanci mysleli aj na finančné krytie takýchto aktivít. Žiadajú členské štáty, aby v rámci sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ. Priestor vidia nie len vo fondoch zameraných na ľudské práva, ale aj také, ktoré sú určené na určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru.
Europoslanci chcú, aby boli európskemu nástroju pre demokraciu a ľudské právaná (EIDHR) poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu.
Medzi medializované prípady takéhoto prenasledovania patrí laureát Sacharovovej ceny saudskoarabský aktivista Ráif Badawí, ktorý bojuje za sekularizmus alebo pakistanská kresťanka Asia Bibiová a jej rodina.
