Nevinné obete rozvratu Iraku

Prvá obeť vo vojne je pravda. Táto antická múdrosť sa znovu naplnila, keď vyšetrovacia komisia Sira Johna Cholcota vo Veľkej Británii potvrdila po siedmich rokoch skúmania, že krajina išla v roku 2003 spolu s USA do vojenskej operácie na základe nepravdivých spravodajských informácií a pochybných politických postupov a rozhodnutí.

Ján Figeľ na stretnutí s Tony Blairom, január 2016.

Zbytočnými obeťami, obeťami pre nič dobré v Irackej vojne boli tisícky neviných ľudí a vojakov. Bývalý premiér Tony Blair pri obhajobe svojho rozhodnutia minulý týždeň povedal: „Verím, že sme urobili správne rozhodnutie a svet je lepší a bezpečnejší.“ S jeho tvrdením sa dá úspešne polemizovať. Pretože rozhodnutie zbaviť Saddamov režim vlastníctva zbraní hromadného ničenia bolo účelovo zmenené na cieľ zbaviť svet Saddamovho režimu. ZHN sa nikdy nenašli, a obava z ich možného použitia poslúžila na spustenie vojenskej invázie. Uskutočnená bola bez rozumnej a udržteľnej stratégie exitu intervenčných vojsk z krajiny. Obamovo rozhodnutie o stiahnutí vojakov z Iraku bolo vodou na mlyn islamských fundamentalistov.

Slovenská vláda sa ku koalícii štátov vedenej USA a Veľkou Britániou pripojila vyslaním vojenskej jednotky. Parlament o tom hlasoval vo februári 2003. Chýbajúcu podporu KDH, ktoré v rámci Dzurindovej koalície odmietlo takýto krok, nahradili hlasy HZDS. Poslanci a ministri za KDH boli proti vyslaniu našich vojakov do Iraku. Autor komentára, v tom čase predseda Zahraničného výboru NR SR, navrhol vlastné uznesenie parlamentu (vyzývajúce na pokračovanie nevojenských opatrení a ďalší čas na politické riešenie krízy okolo Iraku), ktoré však nebolo schválené. Preto sa pri rozhodujúcom hlasovaní zdržal. Pre úplnosť, minister Lipšic a poslanci Muránsky a Miklušičák z KDH vyslanie slovenských vojakov podporili.

Nie je pravdou ani to, že členstvo v NATO, ktorého podpis a ratifikácia stáli pred nami, bolo logickým a politickým dôvodom k účasti na operácii. Invázia nebola akciou Severoatlantickej aliancie. Spomeňme si na ostrú kritiku postojov Visegrádskych krajín zo strany Francúzska a Nemecka. A Slovinsko, ktoré sa usilovalo o vstup do NATO v rovnakom čase, vlastnú vojenskú účasť odmietlo. Do aliancie bolo prijaté spolu so Slovenskom o rok, v jari r. 2004. V transatlantickom spojenectve nie sme podriadeným, druhoradým členom. A nie sme v ňom ani pre jednostranné výhody – spojenectvo je výzvou k zrelej a zodpovednej slovenskej politike, k aktívnemu príspevku k naším obranným spôsobilostiam. Aliancia potrebuje správne a včasné spoločné rozhodnutia. Orientácia a dôveryhodnosť aliancie závisia aj od Slovenska.

Každá myšlienka a čin majú svoje dôsledky. Veľmi vážne, bolestivé a dlhodobé dôsledky má každá vojna. Mier je ovocím spravodlivosti. Dnes v regióne Iraku niet ani spravodlivosti, ani mieru, ani bezpečia. Po nedomyslenom stiahnutí intervenčných vojsk sa rozvrátená krajina stala ľahkou korisťou teroristov a militantných fundamentalistov z organizácie Islamského štátu/Daesh. Likvidácia kresťanov a iných náboženských komunít zo strany ISIS narástla do rozmerov genocídy. Nevinných obetí sú státisíce. Ak pred vojnou proti Saddámovi žilo na území Iraku 1.4 milióna kresťanov, dnes ich je tam len zhruba 260 tisíc. Ostatní sú vyhnaní alebo vyvraždení. Územie Iraku je kolískou našej civilizácie. Kedysi priestor vibrujúceho života, kultúry a výmeny dnes predstavuje zničený svet. Najhorší na tom je fakt, že pre neoprávnené záujmy bolo medzinárodné spoločenstvo ochotné spustiť rozsiahlu a dlhú vojenskú intervenciu. Ale genocídne prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín nachádza tie isté krajiny v postavení pasívnych pozorovateľov, v lepšom prípade laxných aktérov.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ján Figeľ.

Článok je dostupný tu: https://europskenoviny.sk/2016/07/10/jan-figel-nevinne-obete-rozvratu-iraku/#