Amnestie chránia zločiny v mene štátu

Citát z programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR pripraví ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia.“

Ktorí ste citátom zaskočení, chcem vás uSMERniť: taký zámer vo vláde Smeru nenájdete – ani v prvej, ani v druhej. A keďže máme tretiu Ficovu „vládu kontinuity“, tak zámer zrušiť amorálne samoamnestie kriminálnych činov slovenskej štátnej moci z rokov 1994-98 nenájdete ani u novej garnitúry. Dnešní koaliční partneri Smeru pri narýchlo spísanej marcovej vládnej dohode mali evidentne iné priority...

Uvedený citát je z programu koalície Ivety Radičovej. Vytrvalým nositeľom aktívnej pamäti na zavraždeného Róberta Remiáša a úsilia o spravodlivosť bolo zvlášť KDH. Keď to v roku 2010 s vládnym návrhom nevyšlo, a keď predseda Smeru neprejavil v roku 2014 ochotu podporiť či pripraviť takýto návrh spoločne, predložil som začiatkom uplynulého roku nový návrh ústavného zákona spolu s početnou skupinou takmer všetkých opozičných poslancov.

Bol dosiahnutý absolútny parlamentný rekord: legislatívny návrh mal 60 signatárov – spolupredkladateľov. Som rád, že to bol rekord pri téme spravodlivosti. Lebo zmysel pre spravodlivosť je základom skutočnej slobody a demokracie. Aj keď sme v hlasovaní nedosiahli schválenie návrhu, bola to dobrá príprava na úspešné budúce hlasovanie. Stále verím, že raz príde, lenže pri inak zloženom parlamente.

Dôležitý princíp našej etiky hovorí, že v životných zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, len sa nesmieme nikdy vzdávať. Vzdať sa v zápase o spravodlivosť je totiž prehra sama osebe. Príležitosť sa v parlamente naplní, keď sa zvyšky demokraticky (slobodne, netotalitne a zodpovedne) zmýšľajúcej časti koalície spoja s tými opozičnými a naprieč spektrom strán a jednotlivcov sa pokúsia o ústavnú väčšinu pri hlasovaní o predmetnom zákone. Návrh podaný poslancom Jánom Budajom dostatočnú zhodu nepriniesol. Bolo však potrebné hľadať čo najširšiu politickú podporu. Sólovanie a trieštenie zhodu neprinesie.

Smrť Róberta Remiáša je dôležitou a stále aktuálnou výzvou na objasnenie a potrestanie nielen zosnovateľov kriminálneho únosu a zavlečenia občana Slovenska do cudziny, ale aj páchateľov úkladnej, objednanej vraždy. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je pre vyšetrovanie vraždy zásadnou prekážkou, ako potvrdzujú mnohí odborníci a statoční vyšetrovatelia. Slovensko je však jedinou krajinou v modernej demokratickej Európe, kde takáto anomália v práve stále platí. Je nezhojenou, krvácajúcou ranou na mladej slovenskej demokracii. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležité viac pre budúcnosť Slovenska než pre vyrovnanie sa s minulosťou. Je to viac o charaktere štátu než o presadení účinnej spravodlivosti v tomto zločinnom príbehu.

Maximum, čo nateraz dokázal zo seba v tejto záležitosti Robert Fico dostať, bolo morálne odsúdenie Mečiarových amnestií. Formálnoprávne ich však nikdy nebol ochotný zrušiť. Napriek tomu, že boli prijaté v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu. Nekonaním tak radšej zostal lojálny svojmu bývalému koaličnému partnerovi z trenčianskej Elektry.

Tentoraz bola šanca oveľa väčšia. Smer už zablokovať ústavnú väčšinu nedokáže. Keby v parlamente neprevládli právnické kľučky, ale statočnosť a odvaha, keby zmysel pre právny štát prevládol nad kontinuálnym budovaním právnického štátu, hlasovanie o zrušení hanebných amnestií by bolo úspešné a posledné. Ide o postoj dôležitý nielen pre spravodlivosť pri aktoch štátneho terorizmu, dôležitý nielen pre matku a príbuzných Roberta Remiáša, ale pre celý národ, spoločnosť a štát. Je to rozhodnutie nie o minulosti, ale o budúcnosti Slovenska. Smutné, 20. výročie známej vraždy pre tento parlament - žiaľ - nebolo momentom pre posilnenie spravodlivosti. Škoda... Ale nesmieme sa vzdávať!

Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť viac než vlaky zadarmo!

Článok je dostupný tu: https://dennikn.sk/446721/amnestie-chrania-zlociny-mene-statu/